Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / UCHO - Tichá a Kôprová dolina / Vedci proti ťažbe v tatranských rezerváciách

Vedci proti ťažbe v tatranských rezerváciách

Autor: Redakcia Poslední změna: Středa 16.01.2008 22:20
Vedci upozorňujú, že štátne orgány zvolili v prípade ťažby v Národných prirodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina veľmi neštandardný postup, ktorý odporuje moderným prístupom k ochrane prírody, ale aj medzinárodným štandardom v tejto oblasti a nerešpektuje ani medzinárodné záväzky Slovenska.

K zmenám zaužívaného a vo svete prekonaného lesníckeho prístupu k ochrane smrekových porastov dochádza u nás len veľmi pozvoľna, a to aj v najcennejších jadrových zónach národných parkov a v národných prírodných rezerváciách (NPR)! Deje sa tak navzdory početným dobrým príkladom z národných parkov susedných štátov a napriek výsledkom výskumu (českých i slovenských odborníkov), ktoré dokazujú potrebu zmeny spomínaného prístupu v záujme ochrany ohrozených ekosystémov.

V Tatranskom národnom parku sa po veternej smršti v novembri 2004 vyťažilo cca 95 % plochy kalamitou poškodených porastov a na samovoľný vývoj sa ponechali prevažne smrekové porasty len v NPR Tichá a NPR Kôprová dolina. Tomuto rozhodnutiu predchádzali zložité rokovania, pri ktorých sa dokumentovali riziká poškodenia týchto ekosystémov ťažbou vyvrátených a polámaných stromov, ako aj potreba a význam ponechania porastov samovoľnému vývoju a nevyhnutnosť zachovania prírodného režimu ekosystému týchto dvoch dolín v srdci TANAPu, ako nevyhnutnej podmienky pre medzinárodnú akceptáciu nášho najstaršieho a najvýznamnejšieho národného parku.

Rozhodnutie o ponechaní oblasti Tichej a Kôprovej doliny ako celku - teda od ústia až po záver dolín - samovoľnému vývoju vtedy a opakovane odborníci na ochranu prírody, manažment národných parkov a ďalší vnímali ako jediné správanie riešenie. O to viac nás prekvapilo znovuotvorenie tohto problému v uplynulých mesiacoch, a najmä samotný spôsob hľadania riešenia či jeho konkrétna realizácia. Sme prekvapení a rozhorčení z toho, že rezort životného prostredia nehľadá inú možnosť riešenia aktuálnej situácie, nezaujíma sa o názory Svetovej únie ochrany prírody - IUCN a veľkej časti odbornej i laickej verejnosti, podporuje ťažbu kalamitného dreva, súhlasí dokonca s použitím ťažkých mechanizmov, a to bez akéhokoľvek ohľadu na výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov, citlivosť prírodných ekosystémov a potrebu zachovať bezzásahový režim v jadrovej časti národného parku. Zarážajúce je aj to, že odstraňovanie dreva z týchto dvoch dolín sa začalo vykonávať na začiatku vegetačného obdobia, čo ovplyvní mnohé chránené druhy živočíchov, ktoré v tomto na Slovensku vzácnom biotope žijú.

Ako vedeckí pracovníci sme zvyknutí viesť odborné diskusie a hľadať riešenia rôznych zložitých problémov, pri ktorých rozhoduje váha argumentov, podložených výsledkami výskumu. Z doterajšieho priebehu direktívneho monológu, ktorý vyústil do súčasných aktívnych zásahov v Tichej a Kôprovej doline, však máme jednoznačný dojem, že názory slovenských odborníkov, odlišné od konzervatívnych lesníckych postojov, sa vôbec neberú do úvahy.

To všetko nás viedlo k formulovaniu tejto výzvy. Chceme sa zároveň poďakovať za podporu kolegom z Českej republiky, vyjadriť podporu stanoviskám kompetentných medzinárodných organizácií (napr. IUCN, WWF), názorom nezávislých odborníkov (pozri napr. štúdia: Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu), ale aj ochranárskym organizáciám, ktorých argumenty proti nežiaducim, prírodu ohrozujúcim zásahom v NPR Tichá a Kôprová dolina sa  nezohľadnili ako relevantné podklady pri rozhodovaní.

Na záver si dovoľujeme stručne uviesť základné princípy prístupu k lesným ekosystémom, odvodené zo súčasného stavu poznania ich samovoľného vývoja, ktorých uplatňovanie by malo byť aspoň v jadrových zónach národných parkov a v národných prírodných rezerváciách úplne samozrejmé:

  1. Víchrica je bez ohľadu na jej rozsah prirodzeným klimatickým činiteľom, ktorý má nezastupiteľné miesto vo vývoji prirodzených lesných ekosystémov. 
  2. Na miestach ponechaných po plošnom rozpade lesa bez zásahu človeka nedochádza k prerušeniu kontinuity vývoja lesa. Odumreté rozkladajúce sa drevo má zároveň kľúčový význam pre zachovanie, či dokonca zvýšenie žiaducej biologickej rôznorodosti ekosystémov.
  3. Ponechanie drevnej hmoty v ekosystéme lesa narušeného víchricou môže čiastočne napomôcť namnoženiu lykožrúta smrekového. Aj to je však neoddeliteľná a prirodzená súčasť dynamiky horského prevažne smrekového lesa. Všade tam, kde je prioritným cieľom ochrany prírody zachovanie prirodzeného a nerušeného vývoja ekosystémov, by mala byť ťažba dreva ako ochrana lesa pred lykožrútom smrekovým vylúčená, ako opatrenie, ktoré je v evidentnom rozpore s uvedeným cieľom.
  4. Prípadné ekonomické ujmy neštátnym vlastníkom lesa, ktoré im môžu vzniknúť z titulu ochrany prírody, má v zmysle zákona kompenzovať štát.

Záverom upozorňujeme na to, že štátne orgány zvolili v prípade NPR Tichá a Kôprová dolina veľmi neštandardný postup, ktorý odporuje moderným prístupom k ochrane prírody, ale aj medzinárodným štandardom v tejto oblasti, ktoré sa dlhodobo aplikujú napríklad v susednom Poľsku či v neďalekom Nemecku. Takýto postup nerešpektuje ani medzinárodné záväzky Slovenska vo vzťahu k Európskej únii a vystavuje Slovenskú republiku možným sankciám morálneho, politického ako aj ekonomického charakteru.

Vyzývame preto kompetentných, aby svoje aktivity v tejto oblasti čo najskôr prehodnotili.


Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., geograf, Geografický ústav SAV
Prof. Ing. Koloman Ivanička, PhD., ekonóm, Stavebná fakulta STU
Doc. Mgr. Eduard Chmelár, Phd., historik, Filozofická fakulta UKF
Mgr. Martin Bánovský, geoekológ, Prírodovedecká fakulta UK
Ing. Rastislav Jakuš, PhD., lesník, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen
Ing. Miroslav Blaženec, PhD., ekológ, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen
Ing. Michal Wiezik, PhD., ekológ, Fakulta ekológie a environmentalistiky, TU Zvolen
Ing. Ján Topercer, CSc., Odborný pracovník, Botanická záhrada UK, Blatnica
Ing. Martin Ceľuch, chiropterológ, Skupina pre ochranu netopierov SON
Mgr. Peter Kaňuch, zoológ, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, SON
Ing. Marek Svitok, hydrobiológ, Fakulta ekológie a environmentalistiky, TU Zvolen
RNDr. Helena Otahelová, CSc., botanik, Botanický ústav SAV
RNDr. Ivan Jarolímek, CSc., botanik, Botanický ústav SAV
Doc. RNDr. Kocian Ľudovít, CSc., zoológ, Prírodovedecká fakulta UK
RNDr. Ján Szöllös, CSc., geograf, Geografický ústav SAV
RNDr. Tomáš Derka, PhD., ekológ, Prírodovedecká fakulta UK
PhDr. Viera Rosová, CSc., environmentálna psychologička, Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV
Mgr. Peter Manko, ekológ, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univarzita
RNDr. Dušan Karaska, zoológ, SOS/BirdLife Slovensko
RNDr. Jaroslav Kocian, geograf, ZO SZOPK Dolný Kubín
RNDr. Ján Šeffer, CSc., ekológ, DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie                             
Mgr. Ivana Šibíková, botanik, Botanický ústav SAV Bratislava
RNDr. Jozef Šibík, botanik, Botanický stav SAV Bratislava       
Mgr. Juraj Šalát, zoolog-ornitolog, PrifUK, katedra zoologie, Bratislava
Ing. Blanka Maňkovská, DrSc., botanik, STUZ, pobočka Zvolen
PhDr. Juraj Podoba, CSc., entograf, Ústav entológie SAV, Bratislava
Tatiana Kluvankova-Oravska PhD., výskumný pracovník, Prognostický ústav SAV, Bratislava
RNDr. Tomáš Kušík, environmentalista, BROZ, Bratislava
Ing. Stefan Szabó, PhD, environmentalista, SOS/BirdLife Slovensko
MVDr. Samuel Pačenovský, ornitológ, SOS/BirdLife Slovensko
RNDr. Eduard Stloukal, zoológ, Prirodovedecka fakulta UK
RNDr. Miroslav Fulín, CSc., odborný pracovník, Východslovenské múzeum, Košice
Ing. Matej Repel, zoológ, Lesnícka fakulta TU, Zvolen
 

« březen 2019 »
březen
PoÚtStČtSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031